| Author |
 Topic  |
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
 Posted - 03/01/2007 : 21:58:05
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Nahoda je ale bezne vnimana tak, jak jsem ji popsal ja, to Noemus tvrdi to stejne co ty. Normalni clovek povazuje za nahodu dej, jehoz dusledky nejsou predem odhadnutelne. Pokud se drzite jine definice, vymyslete si prosim jiny termin a nechte toto slovo slouzit puvodnimu ucelu.
Ale zrovna od tebe bych Navi redukci cloveka na hmotu necekal. Navic, pokud existuje buh v beznem pojeti, je z tohoto vynat a protoze ovlivnuje zivot, on sam do nej vnasi nahodu.
Jinak determinismus, kterym nazyvate nahodu asi je skutecnosti, ale nezalezi na nem. (to je axiom)
Nikdy som človeka neredukoval na hmotu...Hmota je len telesná schránka človeka...Človek existuje aj bez nej...Z pozície primárneho rozumu sa to ale prijať nedá, a je pochopiteľné prečo...Primárny rozum považuje hmotu za tvorcu človeka...
Chápem tvoj obecný pohľad na slovo náhoda, aj to, že ho ľudia môžu chápať a nechápať rôzne...Mnohí ho používajú bez toho, že by sa niekedy zamysleli nad jeho zmyslom...Asi tak, ako keď niekto povie, mám sa strašne dobre...To v podstate môže znamenať, že má až strach z toho, ako sa má dobre...
Niečo ešte o význame slova náhoda...U mňa sa zákazníci čosto pýtajú spôsobom...Nemáte náhodou...Sprvoti som odpovedal...Nemám to náhodou, zámerne som to objednal...Potom ma to ale prestalo baviť a pretransformoval som si význam tohoto slova do obecnejšej podoby, a to, že slovo náhoda je odvodené od slova nahadzovať...Takže by som to asi preložil takto...Nemáte náhodou znamená...Nemáte nahadzujem...A je to v poriadku...prispôsobil som sa obecnému... |
 |
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 03/01/2007 : 22:03:07
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Nahoda je ale bezne vnimana tak, jak jsem ji popsal ja, to Noemus tvrdi to stejne co ty. Normalni clovek povazuje za nahodu dej, jehoz dusledky nejsou predem odhadnutelne. Pokud se drzite jine definice, vymyslete si prosim jiny termin a nechte toto slovo slouzit puvodnimu ucelu.
Ale zrovna od tebe bych Navi redukci cloveka na hmotu necekal. Navic, pokud existuje buh v beznem pojeti, je z tohoto vynat a protoze ovlivnuje zivot, on sam do nej vnasi nahodu.
Jinak determinismus, kterym nazyvate nahodu asi je skutecnosti, ale nezalezi na nem. (to je axiom)
Axiom je všeobecne uznaná pravda bez potreby dokazovať...Mne ale takýto axiom nestačí... |
|
|
|
Oldow
Grafoman
1125 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 07:47:37
|
Navi
Slova maji urcity vyznam a my je pouzivame v komunikaci. Mnohe vyznamy jsou paradoxni, mnohe se nam pri zamysleni zdaji nedostatecne formulovane. Ale co s tim, ja tvrdim nechat to tak.
Hmota je tvurcem cloveka, ale to neznamena, ze ma v uvaze prednost pred danym stavem sveta a "cloveka" jako ideje. Ja si myslim, ze je tomu jinak. Zamyslime - li se nad tim jak uvazujeme, zjistime, ze se nam do toho stale mota nase osobnost. Poznatky automaticky emocne hodnotime. Pokud budeme tvrdit, ze neni nahody, vyvolava to urcity pocit. Ja tvrdim, ze je ten pocit nepatricny. Neni mozne, aby kazda zmena vedeckeho nazoru menila nas filosoficky nahled. Je to axiom, ale jsem o nem presvedcen a kdybych byl lepsi recnik, snad bych ho dokazal i vylozit. Podle me bychom si proste meli vybrat: bud zkoumame svet vedy, nebo svet cloveka, ale je nestastne je smesovat. Proto nejsem v dusledku proti myslence boha, protoze to ze neexistuje nema celkem vyznam, pokud je clovek schopen verit.
|
|
|
|
ftarflon
Aktivní uživatel
Slovakia
192 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 09:23:49
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Slova maji urcity vyznam a my je pouzivame v komunikaci. Mnohe vyznamy jsou paradoxni, mnohe se nam pri zamysleni zdaji nedostatecne formulovane. Ale co s tim, ja tvrdim nechat to tak.
Hmota je tvurcem cloveka, ale to neznamena, ze ma v uvaze prednost pred danym stavem sveta a "cloveka" jako ideje. Ja si myslim, ze je tomu jinak. Zamyslime - li se nad tim jak uvazujeme, zjistime, ze se nam do toho stale mota nase osobnost. Poznatky automaticky emocne hodnotime. Pokud budeme tvrdit, ze neni nahody, vyvolava to urcity pocit. Ja tvrdim, ze je ten pocit nepatricny. Neni mozne, aby kazda zmena vedeckeho nazoru menila nas filosoficky nahled. Je to axiom, ale jsem o nem presvedcen a kdybych byl lepsi recnik, snad bych ho dokazal i vylozit. Podle me bychom si proste meli vybrat: bud zkoumame svet vedy, nebo svet cloveka, ale je nestastne je smesovat. Proto nejsem v dusledku proti myslence boha, protoze to ze neexistuje nema celkem vyznam, pokud je clovek schopen verit.
Oldow, môžem malý komentár? Nakoniec, táto vaša diskusia je aj tak verejná...
Som prekvapený. Ako keby tvoja komunikácia s navim spôsobila, že prestávaš vážiť slová. Ešte pred pár dňami si argumentoval dôsledne racionálne. Nasledovné riadky sú len malou ilustráciou "nástupu iracionality" u teba. Toho, čo je v tvojich tvrdeniach divné, by sa našlo viac..
Toto
Neni mozne, aby kazda zmena vedeckeho nazoru menila nas filosoficky nahled.
je pohľad dogmatika. Veda predsa nie je o subjektívnych názoroch, ale o objektívne platných poznatkoch. Nemôžeme si vyberať, či nám tvrdenia vedy "vyhovujú" alebo "nevyhovujú". Ak fakty, prinášané vedou, neovplyvnia filozofický náhľad, potom ten náhľad nestojí za nič. To, čo zostane, bude iracionálna viera, ignorujúca fakty. Ale ak chcem poznať pravdu, nemôžem ignorovať fakty.
Aj toto
Podle me bychom si proste meli vybrat: bud zkoumame svet vedy, nebo svet cloveka, ale je nestastne je smesovat.
je veľmi divné tvrdenie. Po prvé, svet je predsa len jeden. Ak budeš ignorovať "svet vedy", budeš ignorovať veľkú časť sveta. Po druhé, subjektívne prežívanie vlastnej existencie je len iný spôsob vnímania "toho, čo je", pričom tento spôsob nie je v žiadnom rozpore alebo konflikte s vedou. Tak o akom nešťastnom zmiešavaní hovoríš? |
|
|
|
noemus
Grafoman
Czech Republic
1149 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 12:51:40
|
quote:
Originally posted by ftarflon
Vidno teda, že je veľa významov slova náhoda.
Co si myslíš o mé definici náhodnosti a determinismu, jak jsem ji v tomto topicu dříve popsal. |
|
|
|
Oldow
Grafoman
1125 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 14:50:03
|
Ftarflone
Jsem velmi rad, ze se do diskuze zapoji vice lidi, vice lidi znamena vice nazoru.
K tomu vedeckemu pohledu: ja si na pude teto otazky nepripadam prilis jisty. nevyjadril jsem se ale presne, podle me bychom meli poznatky vedy akceptovat, pracovat s nimi, ale nemeli bychom se jimi prilis zatezovat. Nahodim nekolik vedeckych faktu o zivote a ty sam mi rekni, co pro tebe znamenaji.
Clovek je produktem prirozeneho vyberu, neexistuje nic, co bychom delali bez prospechu pro sebe, ten je naopak jedinym kriteriem naseho jednani.
Clovek je slozen z castic, jejichz chovani se da predvidat. Hypoteticky je tedy mozno urcit presny vyvoj skutecnosti, nahoda tedy neexistuje, stejne tak svobodna vule je klam.
Osobnost cloveka je determinovana
- geny
- spolecnosti
ani jedno si nevybirame. Z povahy nasi osobnosti vybirame dle situace vzdy reseni, jez se jevi v dane chvili idealni. Neni tedy vhodne kohokoli z cehokoli obvinovat, nebo naopak chvalit.
Smrt neexistuje. Kazdy okamzik naseho zivota zijeme a kdyz "zemreme" jiz neprozivame. Proto smrt existuje jen pokud mluvime o ostatnich lidech.
Zivot ma jediny ucel - sirit geny sve a pribuzne. Cela lidska mysl je uspusobena teto funkci a napriklad nespokojenost, nebo smutek jsou v podstate emoce ktere z nas maji dostat maximalni vykon
Asi by me napadlo prikladu vice, ale toto snad staci. Kazdy z nich( snad az na neexistenci nahody - tam si jist nejsem) je realitou a my bychom z ni meli z ni vyvozovat dusledky. Ja to resim takto - odmitam temto faktum prisuzovat vyznam a soustredim se na humanisticky pohled.
Co ty?
|
|
|
|
ftarflon
Aktivní uživatel
Slovakia
192 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 17:03:01
|
quote:
Originally posted by noemus
quote:
Originally posted by ftarflon
Vidno teda, že je veľa významov slova náhoda.
Co si myslíš o mé definici náhodnosti a determinismu, jak jsem ji v tomto topicu dříve popsal.
Napísal si toho veľa, ale nie systematicky, navyše často ako reakcie na iné posty, preto sa ťažko reaguje. V zásade sa zdá, že naše názory nie sú v rozpore, ale tiež čiastočne súhlasím aj s názorom Oldow-a. Preto som radšej napísal jeden ucelený text, kde som vysvetlil môj názor.
Ak sa pýtaš konkrétne na toto
quote:
Ad deteminismus: Bavím se o determinismu v principu, nejde mi tedy o výpočet budoucího stavu, ale o samotný fakt, že takový výpočet je v principu možný i když reálně neuskutečnitelný.
Zjednodušeně se to dá říci takto:
1) deterministický je takový děj, který ze stejných počátečních podmínek skončí v naprosto sejném koncovém stavu.
2) náhodný děj, je naopak takový, který může skončit vrůzných stavech, i když počáteční podmínky jsou stejné a žádné vnější vlivy nejsou.
Toto je mé vymezení náhodného, resp. je to pouze první přiblížení:
Bod dva je totiž možné ještě rozdělit (ale to už je věc názoru):
a) děj čistě náhodný, což je nedeterministický děj kde nehraje roli svobodná vůle
b) děj který je ovlivněn svobodnou vůlí - tady bych ač to není úplně přesné volil termín kontingentní
tak s definíciou 1) súhlasím, definícia 2) sa zhoduje s tým, čo som nazval "principiálne nepredpovedateľný jav" alebo "náhoda ako taká", stručne len náhoda. Na druhej strane formulácia a) nie je podľa mňa celkom šťastná, pretože determinizmus a náhoda sa nemusia navzájom vylučovať, ako som písal vo svojom príspevku. Slobodnú vôľu by som do definície náhody neťahal vôbec. Je to príliš problematický pojem.
|
|
|
|
ftarflon
Aktivní uživatel
Slovakia
192 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 17:43:22
|
quote:
podle me bychom meli poznatky vedy akceptovat, pracovat s nimi, ale nemeli bychom se jimi prilis zatezovat.
Tejto formulácii nerozumiem. Čo to je "zaťažovať sa poznatkami vedy"? Pre mňa to nie je záťaž, ale vítaný zdroj spoľahlivých informácii. Filozofovať sa dá len o tom, o čom veda nehovorí. Preto chcem vedieť, čo veda hovorí.
quote:
Clovek je produktem prirozeneho vyberu, neexistuje nic, co bychom delali bez prospechu pro sebe, ten je naopak jedinym kriteriem naseho jednani.
Ak myslíš človeka ako druh, tak súhlasím. A znamená to veľa. Vďaka tomu si uvedomujem miesto človeka v prírode, človeka ako súčasti života. Má to príliš veľa dôsledkov, aby som ich mohol všetky spomenúť.
quote:
Clovek je slozen z castic, jejichz chovani se da predvidat. Hypoteticky je tedy mozno urcit presny vyvoj skutecnosti, nahoda tedy neexistuje, stejne tak svobodna vule je klam.
Nesúhlasím. Človek nie je len telo. A keby aj bol, chovanie častíc, z ktorých je telo zložené, sa nedá predvídať. Jedna vec je mať teóriu vodíka, jedného atómu. Celkom iná vec je systém, zložený povedzme z 10^20 atómov. Nie je možné určiť presný vývoj skutočnosti. Náhoda existuje (viď môj osobitný príspevok na túto tému), slobodná vôľa je možno klam, ale z iných dôvodov.
quote:
Osobnost cloveka je determinovana
- geny
- spolecnosti
ani jedno si nevybirame. Z povahy nasi osobnosti vybirame dle situace vzdy reseni, jez se jevi v dane chvili idealni. Neni tedy vhodne kohokoli z cehokoli obvinovat, nebo naopak chvalit.
Nesúhlasím s takouto interpretáciou. Spoločnosť si do istej miery vybrať môžeme.
K obviňovanie/chváleniu. Aby sa človek mohol stať svetovou extratriedou v kulturistike, potrebuje na to správne gény. Ale aj svoje úsilie. Za gény ho chváliť netreba, za úsilie áno. Analogický je vzťah medzi genetickým sklonom k alkoholu a zvládnutiu alebo nezvládnutiu tohto sklonu.
quote:
Smrt neexistuje. Kazdy okamzik naseho zivota zijeme a kdyz "zemreme" jiz neprozivame. Proto smrt existuje jen pokud mluvime o ostatnich lidech.
V týchto súvislostiach veda o smrti nehovorí nič. Toto je len názor, ktorý môžem mať, ale je aj veľa iných možností.
quote:
Zivot ma jediny ucel - sirit geny sve a pribuzne. Cela lidska mysl je uspusobena teto funkci a napriklad nespokojenost, nebo smutek jsou v podstate emoce ktere z nas maji dostat maximalni vykon
Veda hovorí len o tom šírení génov. Ostatné tvrdenia sú znova len tvoje interpretácie.
quote:
Asi by me napadlo prikladu vice, ale toto snad staci. Kazdy z nich( snad az na neexistenci nahody - tam si jist nejsem) je realitou a my bychom z ni meli z ni vyvozovat dusledky. Ja to resim takto - odmitam temto faktum prisuzovat vyznam a soustredim se na humanisticky pohled.
Co ty?
Príklady, ktoré si uviedol, ani zďaleka nie sú "realitou" (okrem prvého). Veľa z tej tzv. "reality" si si vymyslel Ty sám. Takže nemám na čo reagovať. Najprv si urob poriadok v tom, čo naozaj tvrdí veda a čo sú tvoje názory.
|
|
|
|
Oldow
Grafoman
1125 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 19:09:00
|
Ftarflone
Nejprve musim priznat, ze v praktikovani teto teorie nejsem prave dusledny, musim pripustit, ze spoustu podobnych konstruktu jsem pripustil do sveho chapani veci. Kazdopadne jsem mel ty priklady vice propracovat, tady jsou ty, za kterymi si stojim:
Clovek jako jedinec je produktem spolecenskeho vyberu a vsechny jeho ciny jsou z podstaty sobecke.
Clovek je determinovan spolecnosti a geny a vychovou a tou je definovano i mnozstvi snahy, stejne jako cokoli jineho. Nase jedina svoboda je volit na zaklade techto kriterii to zdanlive nejlepsi rozhodnuti.
Veda rika o smrti, ze mozek prestava fungovat. Kdyz nefunguje mozek, tezko muzeme zazit smrt. Zazit muzeme pouze cizi smrt. Proto smrt z pohledu subjektu neexistuje.
Teorie evoluce hovori o tom, ze clovek je tu kvuli sireni svych genu.
Nejsem prave vedec, tak jestli se mylim, oprav me prosim. Argument, ze jsem si to vymyslel je nedostatecny, platil by ve stredoveku, kdy nejpozdeji byly teorie stiteny jmenem autora.
|
|
|
|
ftarflon
Aktivní uživatel
Slovakia
192 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 22:06:46
|
Ahoj Oldow.
Dospel si k takýmto tvrdeniam
quote:
Originally posted by Oldow
Clovek jako jedinec je produktem spolecenskeho vyberu a vsechny jeho ciny jsou z podstaty sobecke.
Clovek je determinovan spolecnosti a geny a vychovou a tou je definovano i mnozstvi snahy, stejne jako cokoli jineho. Nase jedina svoboda je volit na zaklade techto kriterii to zdanlive nejlepsi rozhodnuti.
Veda rika o smrti, ze mozek prestava fungovat. Kdyz nefunguje mozek, tezko muzeme zazit smrt. Zazit muzeme pouze cizi smrt. Proto smrt z pohledu subjektu neexistuje.
Teorie evoluce hovori o tom, ze clovek je tu kvuli sireni svych genu.
ktoré považuješ za fakty, poskytnuté vedou. Asi nemá význam podrobne ich skúmať a prípadne upresňovať. Berme ich ako príklady "objektívnych" faktov o človeku. Určite nejaké sú. Ak nie presne tieto, tak nejaké iné, ale určite sú.
Snažím sa pochopiť, o čo ti vlastne ide. Ak sa mýlim, tak ma oprav, ale zdá sa mi, že ti vadí, resp. chýba ti to, že veda nič nehovorí o problémoch, spojených so subjektívnym prežívaním našej ľudskej existencie. Ba naopak, tieto suché vedecké fakty sa dajú chápať aj tak, že napr. neexistuje žiadny "vyšší" zmysel našej existencie ako len používanie našej telesnej schránky na uschovávanie a prenos genetickej informácie a podobne.
Ale od vedy ani nemôžeme nič viac čakať. Veda sa vie vyjadriť len k záležitostiam "objektívneho" sveta. To, čo prežívame, nie je objektívne merateľné prístrojmi. Napríklad neurovedci síce môžu diskutovať o "neurónových korelátoch vedomia", ale tým sa nijako nepriblížia k zážitku vedomia.
Pozri, toto je problém, ktorý si musíš vyriešiť ty sám. Veľa ľudí to rieši vierou v Boha. Veľa ľudí to nerieši vôbec a radšej používajú svoje telo a myseľ v súlade s účelmi, na ktoré ich naprogramovala príroda. Nakoniec, nie nič zlé používať nástroje na to, na čo sú určené. Nájdi si tú správnu babu, s ktorou si budeš rozumieť a to potom bude raj na Zemi. Nehovorím, že stále, ale aj chvíľa - pár mesiacov alebo rokov - stojí za to. Tajomstvo úspechu: treba stále prežívať prítomnosť a čím menej sa zaoberať myšlienkami, ktoré s aktuálnou prítomnosťou nesúvisia. Mimochodom, potom tiež smrť neexistuje a to bez ohľadu na tvrdenia vedy.
Ale to, čo urobíš, závisí od tvojich priorít. Ak napríklad usúdiš, že najväčšou prioritou je šťastie, zažívané vo vzťahu s iným človekom, tak to budeš chcieť zrealizovať. Ak sa rozhodneš, že najväčšou prioritou pre teba je udržiavať myseľ slobodnú od emócií a schopnosť vedieť ovládať svoju myseľ, môžeš celý život praktikovať buddhistickú techniku meditácie, alebo sa môžeš realizovať v bojových umeniach. Možností je veľa. A neexistuje jedno jediné "správne riešenie".
Mne sa skôr zdá, že si až veľmi ovplyvnený tvrdeniami vedy. Hovorí o tom výber tvojich "vedeckých faktov". Ako keby si hľadal, čo ti veda poradí k tvojmu žitiu. Potom ale treba naozaj veľmi opatrne a zodpovedne určiť, čo je fakt a čo len interpretácia tvojej mysle. Ja si napríklad nemyslím, že všetky činy človeka sú v podstate sebecké. Napríklad láska podľa mňa nie je sebecká (uznávam, že môže byť, ak si "vhodným" spôsobom zadefinujeme lásku a sebeckosť). Môžem sa na lásku muža k žene a k deťom racionálne pozerať ako na trik génov, zabezpečujúci ich reprodukciu, ale to mi nebráni zároveň prežívať tento cit absolútne iracionálne ako niečo úžasné, nádherné, ako zázrak prírody, v ktorom je len nádhera, krása a žiadny egoizmus.
Alebo toto tvrdenie
Clovek je determinovan spolecnosti a geny a vychovou a tou je definovano i mnozstvi snahy, stejne jako cokoli jineho. Nase jedina svoboda je volit na zaklade techto kriterii to zdanlive nejlepsi rozhodnuti.
tiež možno rôzne interpretovať. Napríklad môžeš mať pocit, že žiadne tvoje rozhodnutie nie je v skutočnosti slobodné, lebo koniec-koncov je aj tak determinované okolnosťami (gény, prostredie, výchova). Ale to by bola podľa mňa chyba. Po prvé tvoje telo, tvoja myseľ a podmienky, v ktorých prebiehal tvoj vývoj, sú tak zložité, že pravdepodobne ani v princípe nie je možné jednoznačne predpovedať, čo sa na základe ich vzájomnej interakcie v mysli vykvasí. Je to podobné ako nemožnosť predpovedať počasie na viac ako maximálne na 9 dní dopredu. Po druhé, keby to aj v princípe bolo možné, prečo by vedomie tohto faktu malo nejako ovplyvniť povahu tvojho subjektívneho prežívania vlastnej existencie? Keď ťa rodičia naučili, že "mlieko je zdravé", začalo ti potom lepšie chutiť?
Priznávam, že stále len hádam, lebo stále neviem, akú otázku si vlastne kladieš. Možno ani ty sám to nevieš jednoznačne formulovať. Môžem ti poradiť len to, aby si si dával pozor na konštrukcie vlastnej mysle. U druhého človeka ako povedzme u naviho ich vidíš oveľa ľahšie ako vo svojej vlastnej mysli. A často sú veľmi rafinované, starostlivo ukryté. Naša myseľ je poriadna potvora.
Ja som sa naučil, že síce je veľmi dôležité správne, t.j. presne myslieť, ale zároveň, že netreba preceňovať výsledky myslenia. V živote je často oveľa viac iracionality, ako by nám bolo milé.
Celkom tomu neverím, že k vedeckým faktom o človeku máš takýto vzťah
Ja to resim takto - odmitam temto faktum prisuzovat vyznam a soustredim se na humanisticky pohled.
Príliš veľa rozmýšľaš na to, aby ťa tieto fakty neovplyvnili. Skôr sa mi zdá (ale opäť len hádam), že proste odmietaš tie fakty, ktoré ti v tvojej interpretácii vyšli ináč, ako by niektorým procesom v tvojej mysli bolo milé. Riešenie vidím takéto: všetky fakty posudzovať neosobne, bez emócii, bez zaťahovania ega, veľmi dôkladne a zodpovedne. Realita musí byť prijatá taká, aká je. Je určite ťažké zistiť, čo vlastne touto realitou je, je to možno úloha na celý život. Ale je to aj zaujímavé.
|
Edited by - ftarflon on 04/01/2007 22:11:01 |
|
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 22:48:06
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Zamyslime - li se nad tim jak uvazujeme, zjistime, ze se nam do toho stale mota nase osobnost. Poznatky automaticky emocne hodnotime.
Dobrý postreh...Emócie vychádzajuce z osobnosti je dobré odbúrať, ak má vzniknúť racionálna debata...Ale aj v tomto rozpoležení môžu byť názory protichodné...Je rozdiel medzi racionalitou vychádzajúcou z hmotného vedomia a racionalitou vychádzajúcou z duchovného vedomia... |
|
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 22:52:07
|
Oldow...
Pokud budeme tvrdit, ze neni nahody, vyvolava to urcity pocit. Ja tvrdim, ze je ten pocit nepatricny.
[/quote]
Nepatričný vzhľadom k čomu?... |
Edited by - navi on 05/01/2007 05:41:05 |
|
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 22:58:30
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
bud zkoumame svet vedy, nebo svet cloveka, ale je nestastne je smesovat.
Chceš povedať, že svet vedy nieje svetom človeka?... |
|
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 23:08:33
|
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Proto nejsem v dusledku proti myslence boha, protoze to ze neexistuje nema celkem vyznam, pokud je clovek schopen verit.
Toto je velice laxný prístup k veci...Ten kto nemá laxný prístup k veci, ten sa sám sebe snaží dokázať existenciu alebo neexistenciu Boha, a nepríjme neexistenciu ako axiomu...
Viera v Boha, bez prijatia jeho existencie prostredníctvom dôkazov, je len viera v boha, a to je dosť málo... |
|
|
|
navi
Ultragrafoman
2839 Posts |
Posted - 04/01/2007 : 23:14:02
|
quote:
Originally posted by ftarflon
quote:
Originally posted by Oldow
Navi
Slova maji urcity vyznam a my je pouzivame v komunikaci. Mnohe vyznamy jsou paradoxni, mnohe se nam pri zamysleni zdaji nedostatecne formulovane. Ale co s tim, ja tvrdim nechat to tak.
Hmota je tvurcem cloveka, ale to neznamena, ze ma v uvaze prednost pred danym stavem sveta a "cloveka" jako ideje. Ja si myslim, ze je tomu jinak. Zamyslime - li se nad tim jak uvazujeme, zjistime, ze se nam do toho stale mota nase osobnost. Poznatky automaticky emocne hodnotime. Pokud budeme tvrdit, ze neni nahody, vyvolava to urcity pocit. Ja tvrdim, ze je ten pocit nepatricny. Neni mozne, aby kazda zmena vedeckeho nazoru menila nas filosoficky nahled. Je to axiom, ale jsem o nem presvedcen a kdybych byl lepsi recnik, snad bych ho dokazal i vylozit. Podle me bychom si proste meli vybrat: bud zkoumame svet vedy, nebo svet cloveka, ale je nestastne je smesovat. Proto nejsem v dusledku proti myslence boha, protoze to ze neexistuje nema celkem vyznam, pokud je clovek schopen verit.
Oldow, môžem malý komentár? Nakoniec, táto vaša diskusia je aj tak verejná...
Som prekvapený. Ako keby tvoja komunikácia s navim spôsobila, že prestávaš vážiť slová. Ešte pred pár dňami si argumentoval dôsledne racionálne. Nasledovné riadky sú len malou ilustráciou "nástupu iracionality" u teba. Toho, čo je v tvojich tvrdeniach divné, by sa našlo viac..
Oldow stráca istotu svojej racionality a chce kompromis...Je na hranici medzi hmotnou racionalitou a hmotnou iracionalitou... |
|
|
|
Topic |
|
|
|
Náhoda...
