Author |
Topic  |
|
m.s.
Aktivní uživatel
 
235 Posts |
Posted - 08/05/2008 : 19:45:22
|
Milióny ľudí v rôznych cirkvách po celom svete o sebe s hrdosťou hovoria, že sú veriaci. Títo, inak dobrí ľudia, by ale mali vedieť, že v dnešnej dobe to už nestačí. Dnes je od nás všetkých požadované presvedčenie!
Viera totiž nikdy nemala byť niečím konečným. Mala byť iba nevyhnutným premostením na ceste k plnému presvedčeniu. Ak sme teda uverili niečomu, čo sme považovali za správne, bolo následne našou povinnosťou dôsledné preskúmanie všetkého, čo sme prijali, aby na základe podobného skúmania mohla naša viera prerásť v presvedčenie. V skalopevné presvedčenie, opierajúce sa o nespochybniteľnú vnútornú istou, že je to naozaj tak.
Každý človek je totiž samostatne cítiacou a mysliacou bytosťou. A tieto schopnosti obdržal na to, aby ich aj využíval! Lebo výsada myslieť, ako i vyciťovať, nesú v sebe povinnosť skúmať! No a v tomto skúmaní všetkého, s čím sme konfrontovaní, spočíva skutočné, plnohodnotné človečenstvo. Každý z nás sa má stať samostatne a zdravo vyciťujúcou bytosťou, vedome a s plnou osobnou zodpovednosťou stojacou vo stvorení.
Nech sme už teda akéhokoľvek vierovyznania, našou prvoradou povinnosťou je podrobiť všetko, v čo veríme, tomu najdôslednejšiemu vlastnému, samostatnému skúmaniu. Ak vo svetle tohto skúmania naša vierouka obstojí, potom sa nám vskutku môže stať plným presvedčením, pretože sme na základe vlastného zvažovania zistili, že všetko, čo obsahuje, naozaj súhlasí s našim najvnútornejším cítením.
Ak ale podobné preskúmavanie odhalí väčšie, alebo menšie nezrovnalosti, nelogickosti a nejasnosti, majme potom dostatok odvahy priznať si, že to, v čo sme verili, nebolo predsa len až tak správne a dokonalé. Majme potom zároveň odvahu poobzerať sa po niečom lepšom a pravdivejšom. Po niečom, čo odolá aj tomu aj tomu najdôkladnejšiemu skúmaniu, aby sa nám to následne mohlo stať skutočným a neotrasiteľným presvedčením.
Kto si ale takúto námahu nedá a pritom sa s hrdosťou prehlasuje za veriaceho bez toho, že by svoju vlastnú vieru „preveril“ až do jej najhlbšieho jadra, toho vieru žiaľ nemožno nazvať inak, ako „slepou“. Slepo totiž kráča za niečím, čomu iba „verí“ a čo sa mu práve pre jeho slepú vieru nikdy nemôže stať plnohodnotným presvedčením.
A ak teda pôjdeme až do dôsledkov a budeme ľudí dneška posudzovať podľa tohto kritéria, každý, kto v súčasnosti s hrdosťou hovorí o svojej vlastnej viere, avšak žiaľ, bez vynaloženia vyššie spomínanej námahy, ten v podstate iba vydáva svedectvo o vlastnej nesamostatnosti, či nechuti a neochote k hlbokému, osobnému skúmania základných právd vlastného vierovyznania.
Príklad z praxe: Istá pani sa stretla s informáciami, ktoré ju vnútorne veľmi hlboko oslovili, avšak vzhľadom k tomu, že bola silne veriacou, obrátila sa na duchovného s prosbou, či sa môže danou vecou aj naďalej zaoberať.
Po veľmi zbežnom nahliadnutí jej dal duchovný zamietavé stanovisko a pani poslušne všetko odsunula bokom. Jednoducho povedané, „slepo“ uverila všetkému, čo jej bolo odporučené duchovnou autoritou.
Na pochopenie nesmierneho nebezpečenstva podobného prístupu si urobme určitú historickú paralelu a prenesme sa do obdobia pred 2000 rokmi, konkrétne do čias, kedy žil na zemi Veľký Učiteľ a Vyslanec Svetla.
Predstavme si, že by dotyčná pani žila aj v tomto období a že by tiež nemala celkom jasno v tom, aký postoj zaujať k účinkovaniu nevšedného proroka z Nazaretu. Ak by sa teda, ako silne veriaca, šla spýtať duchovného o radu, určite nám bude všetkým jasné, akú by asi dostala odpoveď.
Táto odpoveď by bola jednoznačným zamietnutím, pretože veľmi dobre vieme, ako sa stavala vtedajšia „cirkevná“ vrchnosť k účinkovaniu Pána Ježiša. Ak by teda dotyčná, síce poslušne, ale „slepo“ uverila duchovnej autorite a celú vec by ďalej svojim citom a svedomím samostatne neskúmala, došlo by v jej bytí k tomu najtragickejšiemu omylu a zlyhaniu.
Výsada cítiť a myslieť nesie v sebe povinnosť skúmať! Naše vlastné, samostatné cítenie a myslenie je tou najsprávnejšou cestou, ktorou máme, ba musíme kráčať k presvedčeniu. Nemáme byť teda duchovne lenivými a pohodlnými, ale naopak, dôslednému osobnému skúmaniu máme podrobovať úplne všetko, čo sa nám ponúka. Taktiež by sme sa nemali báť autorít a ani sa na ne príliš spoliehať, ale naopak, mali by sme mať odvahu prevziať plnú zodpovednosť sami za seba.
Mimochodom, skutočné autority a správni vodcovia a učitelia budú ľudí vždy nabádať k samostatnosti a k plnému rozvinutiu ich vlastných schopností čistého a zdravého úsudku. Skutočné autority nebudú ľuďom nikdy predkladať hotové „pravdy“, v ktoré treba už iba „veriť“, bez ich osobného preskúmania.
Lebo viera nesmie byť slepá! Nesmie byť zneužívaná na to, aby sa prostredníctvom nej preklenuli všetky medzery, nelogickosti a chyby v náukách, ako je tomu zvykom.
Tak to nikdy nebolo chcené! Každá viera musí byť nevyhnutne podrobená tomu najdôkladnejšiemu, najprísnejšiemu, ba až bezohľadnému skúmaniu, aby sa potom, ak obstojí, mohla stať človeku presvedčením.
Čo však ľuďom bráni, aby tak urobili? V prvom rade navyknutá pohodlnosť a duchovná lenivosť a v druhom rade strach. Strach z toho, koľko percent Pravdy by nakoniec z našej viery vôbec zostalo.
Ak by sme totiž podrobili spomínanému, bezohľadnému, osobnému a živému skúmaniu všetko až do toho najhlbšieho jadra, nevyhnutne by sa muselo zosypať a zrútiť to mnohé mylné, pokrivené a nesprávne, čím sú doslova prerastené náuky všetkých súčasných náboženstiev. A po nevyhnutnom šoku a prvom otrase by sa v prebudenom duchovnom pohybe z takto vážne skúmajúcich museli stať vážne hľadajúci. Vážne hľadajúci Pravdu! Pravdu čistú, jasnú a neskalenú! Pravdu bez vedľajších prímesí a bludných ľudských názorov.
A keďže zmienená Pravda na zemi jestvuje, mal by podobný, všeobecný pohyb, nakoniec za následok vznik jedného jediného náboženstva - náboženstva Pravdy! Pravdy o živote, o jeho zmysle, o vesmíre, o stvorení a o mieste človeka v ňom. Pravdy, ktorá sa jediná, vo svojej čistote, veľkosti a celistvosti, môže stať človeku skutočným presvedčením.
Spamätajme sa preto všetci, ktorí v niečo veríme. Slepá viera nie je cestou k Pravde! Naše cítenie a zdravé zvažovanie je omnoho viac, ako školená a naučená „múdrosť“, alebo tradícia. Odvážne vpred je Bohu milé! A toto doslova a do písmena platí aj o odvahe vážne preskúmať všetko, čomu sme doposiaľ iba verili. Lebo iba to, čo obstojí v podobnej skúške, bez toho, že by vykazovalo chyby a nezrovnalosti, s ktorými sa nie je možné vnútorne stotožniť, iba to sa nám môže stať presvedčením.
M. Š. Redakcia časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“ http://www.pre-slovensko.sk
|
|
okref
Velmi aktivní uživatel
  
672 Posts |
Posted - 18/05/2008 : 00:02:44
|
m.s., myslim, ze zbytecne precenujes silu slepé víry. kolik lidí jeste vubec chodí do kostela. Mnoho jich nebude. Ale at jich je kolik je, jiste to nepredci pocet lidí oddavající se jiné víře - mediální. daleko vic lidi veri tomu, co jim nakukají v televizi, nez co jim rekne duchovní. Lidé proste nepremyslejí a jsou odkazani na nazor vetsiny ci autority nebo jinych spolecensky uznavanych informacnich zdrojů. větsina lidí je proste takto jednoduchá. O to větší je pak zodpovednost elit, které nepremyslivým a nekritickým lidem udávají směr a v podstate jim rikaji, co delat a nedelat. Meli bychom prijmout to, ze jsou takoví lidé, kterí potrebují udat smer od nekoho jiného at je to kdokoli nebo cokoli, protoze oni sami by se nehli z místa. |
 |
|
Miloslav Bažant
Ultragrafoman
    
Czech Republic
6254 Posts |
Posted - 19/05/2008 : 09:25:22
|
Okref. Bohužel máš plnou pravdu,ale řekni upřímně.Nepatříš k nim i ty? Nikdy sis neřekl "já jsem na to příliš malý pán a nezměním to?" Právě toto je základem ze kterého vše vychází. Obyčejní lidé také přemýšlí a s mnohým nesouhlasí,ale řeknou si "já to neměním" a tak mlčí.Když se však najde někdo, kdo o tomtéž nemlčí,začnou se k němu připojovat, čili jak říkáš, nechají se vést. Ve skupině již je větší šance úspěchu. A on tom to je. Jenže toho využívají lidé jako M. S. a to je někdy moc zlé. Ono je snadné kritizovat to či ono, hlavně to co lidem nejvíc vadí,ale těžké je ukázat skutečnou cestu k odtranění toho zla. Víra a dodržování přikázání na to nestačí,ale mnozí lidé i víru přijmou jako cestu a s toho prosperují lidé jako M.S. , tvůrci sekt a podobných uskupení. Internet jim k tomu dal nové příležitosti a tak je využívají a zneužívají.
MB |
 |
|
okref
Velmi aktivní uživatel
  
672 Posts |
Posted - 19/05/2008 : 16:53:04
|
MB, myslim, ze k tem lidem nepatrim, protoze jsem odjakziva az chorobne samostatny a nikdy jsem nevidel silu ve skupine, ale v sobě. nikdy jsem si nerekl: tohle nemuzu zmenit. maximalně: tohle jsem mel udelat jinak. je ve me ten mladiství optimizmus, ze vse se da dokazat, jen vedet jak, a i k tomu vedeni se dá dostat.(doufam, ze mi to vydrží do 99 let.) vidis, ze s takovým zarytým optimizmem a pocitem neomezené moznosti zteží propadnu takové zoufalé beznadeji a nedůvery k vlastnim schopnostem. A tak jsem prehledl, ze existuji takový rezignovaní lidé, kteri hledaji pomoc v sile jinych nebo v sile skupiny. neznam motivy m.s. a take jsem peclive necetl ten dlouhy text, ktery je jeste k tomu ve slovenstine. Ale zda se mi, ze m.s. jde prave o opak, ze napada ke kritickemu a vlastnimu myslení a k odklonu od bezduché masy. To, ze takový nazor seskupuje více lidí nemuže byt samo o sobe skodlivé, asi jako nemuze byt skodlivé seskupení filosofů. |
 |
|
Miloslav Bažant
Ultragrafoman
    
Czech Republic
6254 Posts |
Posted - 20/05/2008 : 08:07:41
|
Okref.
Věřím tě, že jsi takový jak píšeš, mladistvý optimista,ale s takových se rodí ti největší pesimisti. A tak bych tě přál, aby ses změnil na realistu,což je tak nějak uprostřed mezi optimismem a pesimismem.Jsi li optimista,pak jsi odsouzen k tomu, že stále narážíš hlavou na to co nejde překonat, třeba jen proto, že nenajdeš cestu k realizaci a tak si postupně začneš říkat,že je vše zbytečné, že svět stejně nezmněníš a začneš být pasivní. Najdeš li však ten střed a staneš se realistou, pak stále věříš, že je možné svět změnit,ale počítáš tím, že úspěch nemusí být stoprocentní,či k němu nemusí dojít.Potom tě to může vydržet třeba do té devadesátky a třeba můžeš skutečně i cosi změnit k lepšímu.Hlavou zeď neprorazíš,ale rozumem můžeš rozbít i skálu. Vzáš li se jednou,pak se vzdáváš po celý život.Nejde li to tak,pak je třeba skoušet jiné cesty a nevzdávat se i když se na tebe ostatní budou dívat jako na podivína. Blázen i genius se snaží změnit svět,ale genia poznáš dle toho, že svět změnit dokáže. To však poznáš až dle výsledku a k tomu je dlouhá cesta na které optimismus není tím pravým, je třeba realismus, čili optimismus spolu s uvědoměním si všech problémů a možných překážek cesty. To podstatné je však v tom, zda máš co světu dát, zda máš cosi přínosného schopného ten svět k lepšímu změnit. Nemáš li, pak není proč se o cosi snažit,protože pak prosazuješ jen sebe sám a to je žalostně málo.
MB |
 |
|
|
Topic  |
|
|
|