www.FILOSOFIE.cz Diskusní fórum
www.FILOSOFIE.cz Diskusní fórum
Home | Profile | Register | Active Topics | Members | Search | FAQ
 All Forums
 Filosofie
 Libovolné téma
 Aká je pravda o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista?

Note: You must be registered in order to post a reply.
To register, click here. Registration is FREE!

Screensize:
UserName:
Password:
Format Mode:
Format: BoldItalicizedUnderlineStrikethrough Align LeftCenteredAlign Right Horizontal Rule Insert HyperlinkInsert EmailInsert Image Insert CodeInsert QuoteInsert List
   
Message:

* HTML is OFF
* Forum Code is ON
Smilies
Smile [:)] Big Smile [:D] Cool [8D] Blush [:I]
Tongue [:P] Evil [):] Wink [;)] Clown [:o)]
Black Eye [B)] Eight Ball [8] Frown [:(] Shy [8)]
Shocked [:0] Angry [:(!] Dead [xx(] Sleepy [|)]
Kisses [:X] Approve [^] Disapprove [V] Question [?]

 
   

T O P I C    R E V I E W
m.s. Posted - 17/07/2008 : 16:06:47
Kristus nevstal z mŕtvych telesne, pretože to podľa prírodných zákonov, stanovených jeho Otcom, nie je vôbec možné. A ako z jeho vlastných slov vieme, Syn Najvyššieho, neprišiel na zem Zákony rušiť, ale naplniť.

Prírodné zákony, ktoré fungujú vo stvorení, reprezentujú vôľu ich Tvorcu. Keďže však Tvorca univerza je dokonalý, aj jeho Zákony sú dokonalé. V pojme dokonalosť je ale zahrnutý princíp nemennosti a stálosti, pretože to, čo je dokonalé, nemožno už nijakým spôsobom meniť a vylepšovať. Inak by to potom predsa nemohlo byť dokonalé.

Dokonca ani „zázraky“, ktoré robil na zemi Pán Ježiš, sa nijako nevymykali spod účinkov prírodných zákonov, alebo inak povedané, Zákonov stvorenia.

Vezmime si napríklad vzkriesenie Lazara. Keď človek zomrie, istý čas, podmienený jeho vnútornou zrelosťou, trvá odpútavanie duše od tela. Čím je človek vnútorne zrelší, tým sa jeho duša odpúta skôr a naopak, čím je menej zrelý, tým to trvá dlhšie. Počas spomínaného odpútavania je duša spojená so svojim, už zdanilo mŕtvym, pozemským telom, takzvanou striebornou šnúrou, ktorá sa čoraz viacej napína, stenčuje a až keď sa celkom pretrhne, až vtedy dochádza k jej definitívnemu odlúčeniu od tela, čiže k pozemskej smrti.

Pán Ježiš samozrejme o týchto skutočnostiach vedel a dokázala ich aj vnímať. No a v konkrétnom prípade Lazara jasne videl, i keď ubehlo niekoľko dní od jeho zdanlivej smrti, že jeho duša zostáva stále spojená s telom prostredníctvom striebornej šnúry. Na základe tejto skutočnosti mohol potom, silou svojej Božej podstaty, prinavrátiť dušu do jej telesného príbytku.

Takto teda, v súlade s prírodnými zákonmi, prebehlo vzkriesenie Lazara. Ak by ale bola strieborná šnúra pretrhnutá a duša už odpútaná, nemohol by ju do tela vrátiť ani samotný Syn Najvyššieho, pretože podľa Zákonov stvorenia, stanovených jeho dokonalým Otcom, to už nie je možné.

No a rovnako nebolo, podľa tých istých Zákonov Otcových možné, aby Ježišovo zmučené a prebodnuté telo vstalo telesne z mŕtvych, nakoľko odlúčenie jeho duše od stýranej telesnej schránky, vzhľadom k Božej podstate, prebehlo takmer okamžité.

Že nevstal Kristus telesne z mŕtvych, o tejto skutočnosti sa nachádza i v samotných evanjeliách niekoľko dôkazov. Keď sa totiž napríklad po svojej smrti Pán zjavil Márii Magdaléne, hoci sa s ňou rozprával dlhšiu dobu, ona ho spočiatku nespoznala. Rovnako ho tiež nespoznávali aj jeho učeníci na ceste do Emaúz. Prečo? Jednoducho preto, lebo telo bolo iné. Počas týchto stretnutí s Pánom sa totiž jeho najbližším otvoril vnútorný, duševný zrak a oni ho boli schopní vnímať v jeho duševnom tele, ktoré bolo iné, ako to hmotné.

Ďalším dôkazom je napríklad fakt, že v kruhu svojich učeníkov, zhromaždených za zatvorenými dverami, sa zjavil zrazu, náhle a neočakávane. Položme si otázku: Môže človek v hmotnom tele vojsť do miestnosti cez múr, alebo cez zatvorené dvere? Odpoveď znie: Nie! Človeku s hmotným telom je to nemožné, avšak pre duševné, čiže jemnejšie telo, podobné prekážky nejestvujú.

No a to isté platí aj pre nanebovzatie, ktoré sa udialo 40 dní po Mesiášovej pozemskej smrti. Opäť otázka: Môže sa hmotné, fyzické telo vznášať a postupne stúpať hore do nebies? Odpoveď je opäť jednoduchá: Nie! Pri nanebovzatí videli učeníci stúpať nahor nie hmotné, ale duševné telo svojho Pána.

Ľudia vo svojej neznalosti teda očakávajú od Tvorcu univerza i jeho Syna takzvané „zázraky“ v naivnej predstave, že predsa Najvyšší môže robiť, čo chce. Takáto predstava je však znižovaním a nepochopením veľkosti Stvoriteľa, nepochopením jeho dokonalosti, ktorá môže vytvárať iba dokonalé. No a táto dokonalosť a preto aj nemennosť a večnosť jeho Zákonov jednoducho nepripúšťa takú ľubovôľu, akú si naivný a nevedomý pozemský človiečik predstavuje pod pojmom „zázraky“.

Každé dianie vo stvorení, bez jednej jedinej výnimky, sa musí vždy pohybovať iba v medziach účinkov Zákonov stvorenia. Prísne vzaté, zázrakov v skutočnosti niet! Jestvuje iba dôsledné, Zákonité dianie, ktoré však ľudia, z titulu i ich vlastnej neznalosti a nevedomosti zvyknú nazývať „zázrakmi“.

Ak by totiž bola možná ľubovôľa v jednaní Stvoriteľa, jeho Syn by sa predsa nemusel vôbec pozemsky narodiť. Mohol sa iba tak, niekde znenazdajky objaviť. Nemusel by znášať všetky strasti ľudského života, ako je únava, hlad, bolesť a nakoniec i hroznú smrť na kríži. Všetko sa predsa mohlo udiať úplne inak, jednoducho a bezbolestne, akoby šibnutím čarovného prútika.

Keďže ale Pán všetkých svetov rešpektuje svoje vlastné, dokonalé Zákony, musel sa i jeho Syn narodiť na zemi, ako hociktorý iný, pozemský človek a celé jeho hmotné bytie bolo podriadené účinkom prírodných zákonov presne tak, ako je im podriadené bytie každého z nás. V tom spočívala i veľkosť jeho obety, že On, Najvyšší, dobrovoľne zostúpil do pozemského tela a podrobil sa zákonom hmotnosti.

Takýto pohľad na dokonalosť Tvorcu sa bude snáď mnohým zdať, ako určitá forma viazanosti, či dokonca bezmocnosti Stvoriteľa v hmotnom svete, v ktorom je i On sám viazaný svojimi vlastnými Zákonmi. Podobný názor sa však môže zrodiť iba v hlave malého pozemského človiečika, považujúceho za základ a východisko všetkých svojich pozorovaní iba hmotný svet, v ktorom žije. Ďalej už jeho malé, obmedzené myslenie nesiaha.

Avšak z pohľadu zhora, na celé stvorenie, ako na celok, v ktorom je hmotný svet iba tou najnepatrnejšou časťou, z tohto celkového pohľadu funguje všetko bezchybne, dokonale a spravodlivo, až do tých najmenších detailov. To naozaj iba malý, obmedzený pozemský človiečik, z vlastnej lenivosti a pohodlnosti neznalý Zákonitostí, môže hovoriť o nejakej viazanosti, či naivne dúfať v akty ľubovôle vo forme „zázrakov“, popierajúcich dokonalosť Tvorcu univerza.

Prečo je však o týchto skutočnostiach potrebné hovoriť a prečo je treba o nich vedieť? Pretože jedného dňa sa nám môže stať, že ak na zemi neprídeme k správnemu Poznaniu, odnesieme si so sebou všetky mylné a nesprávne názory na takzvaný „druhý breh“, kde sa nám stanú neprekonateľnou prekážkou na ceste nášho vzostupu smerom k Svetlu. Pred touto prekážkou potom zostaneme bezmocne stáť dovtedy, kým nebudeme schopní urobiť rozhodujúci obrat vo svojom vnútri a zmeniť hlboko zakorenené, nesprávne názory, ktoré boli na zemi u mnohých dokonca súčasťou ich vyznania viery.

Podobný postoj, podobné zotrvávanie na nelogických a neopodstatnených dogmách nie je však v podstate nič iného, ako akt pýchy a svojvoľnosti človeka, ktorý nechce pokorne poznávať dokonalé Zákony, fungujúce vo stvorení, ale naopak, on, malý pozemský človiečik si nad ne dovoľuje pyšne nadradiť svoje vlastné predstavy a názory.

Nie, niet v nijakej pokory, ani veľkosti v naivnej viere, že v prípade osoby Mesiáša bolo možné konať činy ľubovôle. Pripúšťanie možnosti konania „zázrakov“, ako činov, vymykajúcich sa dokonalým Zákonom Tvorcu sa totiž rovná rúhavému spochybňovaniu jeho dokonalosti. Dokonalosti, ktorá je dokonalá a preto večná, nemenná a teda nepripúšťajúca nijaké zmeny a vylepšenia.

Kto to nechce pochopiť a kto si podobné, nesprávne názory naozaj so sebou odnesie na „druhý breh“, ten, hoci je aj čistý a mohol by duchovne stúpať nahor, musí naraziť na spomínanú, neprekonateľnú prekážku, podobajúcu sa oceľovej stene, ktorú je možné prekonať iba zmenou vnútorného stanoviska a pravým Poznaním. Lebo iba ten, kto dokáže spoznať a odhodiť svoje falošné stanoviská, či už tu na zemi, alebo po svojej pozemskej smrti, iba ten môže kráčať ďalej nahor, ku Svetlu.

M.Š.
Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk
3   L A T E S T    R E P L I E S    (Newest First)
Ondra Posted - 24/07/2008 : 10:49:57
Vážený m.s.,

plně respektuju Váš pohled na věc a docela mě překvapilo, že se v tolika věcech naše poznatky shodují. Nechci Vás nijak přesvědčovat, že Jmmanuel neměl s boží jiskrou nic společného, ale upozorním Vás na spis, který byl nalezen v roce 1963 ve skutečném hrobě Jmmanuela a jehož část byla přeložena ze staroaramejštiny (die altaramäische Sprache) do němčiny a je nyní volně přístupná u společenství FIGU v podobě knihy Talmud Jmmanuel. Tento nalezený spis je zcela unikátní, neboť pochází přímo z doby Jmmanuela a nepodlehl tedy žádnému zfalšování. Je to jediné hodnověrné svědectví o tom, co se tehdy skutečně dělo. Zbytek je na Vás, pokud máte dostatečnou odvahu tuto záležitost nepředpojatě prozkoumat.
m.s. Posted - 24/07/2008 : 09:42:13
Vážený Ondra

S Vašim pohľadom na učeníkov, kresťanstvo i na súčasnú cirkev môžem iba súhlasiť. Takmer vo všetkom máte pravdu, až na jednu vec a síce, že Kristus bol iba obyčajný človek.

Navonok a telesne určite áno. Bol človekom, ako každý z nás. Rozdiel však tkvel v najvnútornejšej podstate. Kým teda najvnútornejším jadrom bežného pozemského človeka je duch, v Ježišovom prípade to tak nebolo. Tu išlo o bezbytostnú iskru vše vládneho Boha, ktorá sa inkarnovala do tela pozemského človeka.
Ondra Posted - 19/07/2008 : 21:43:52
Ahoj m.s.,

zatímco jsem s jedním z Tvých minulých příspěvků souhlasil, zde nesouhlasím bezmála s ničím. Tebou prezentovaný výklad událostí cca před 2000 lety je více než exotický. Jinými slovy jde jen a pouze o další nábožensko-sektářský paskvil plný nereálných fantazií, přání a rádoby správného pochopení.

Proč lidé v těchto minulých událostech stále spatřují cosi zvláštního a za každou cenu musejí do hry tahat tak složité koncepce? Osoba Jmmanuela, která byla později mylně přejmenována na Ježíše Krista, byla obyčejný člověk. Tak jako máme dnes Petra Nováka, tak žil kdysi Jmmanuel. A stejně jako Petr Novák nemá nic společného s nějakým ztělesněním imaginárního křesťanského boha, tak ani Jmmanuel s ním neměl nic společného. Byl to člověk jako každý jiný a žádná vazba k ničemu, čemu se později začalo říkat bůh stvořitel, u něho neexistovala ani v tom úplně nejmenším. To proto, že tento křesťanský bůh stvořitel s absolutní jistotou a s absolutní určitostí nikdy neexistoval, neexistuje a nikdy existovat nebude, a tudíž ani nemůže mít vazbu na nějakého člověka atd.

Vše co o této reálné osobě Jmmanuela vykládá křesťanská nauka je snůška nesmyslů, až na různé výjimky a náznaky souvislostí. Tak např. tato osoba nezemřela na kříži, nýbrž ukřižování přežila a odcestovala do Indie, kde normálně žila a zemřela ve věku něco přes sto let. Dále na sebe nebrala žádné hříchy lidstva nebo cokoliv podobného. Dále nemluvila o žádném bohu stvořiteli. Dále neproběhlo žádné imaginární zmrtvýchvstání ani nanebevzetí. Dále tato osoba nekonala žádné zázraky, protože nic jako zázrak – jak dokonce i m.s. připouští – neexistuje. Vše se totiž bez výjimky odehrává v rámci daných zákonitostí a je to vždy plně vysvětlitelné, i když samozřejmě kolikrát až za stovky let vývoje atd. Jmmanuel však skutečně vykonával určité skutky, nad kterými tehdejším lidem zůstával rozum stát, avšak tyto skutky nebyly žádnými zázraky, nýbrž jen projevy sil jeho vědomí. Lidské vědomí v sobě totiž obsahuje ohromnou energii a vysoce vyspělí lidé jsou schopni ji používat k mnoha řekněme nestandardním úkonům, jako je telepatie, telekineze, myšlenková projekce, změna materie atd., atd. Řadu těchto záležitostí Jmmanuel – jakožto vysoce vyspělý člověk po stránce vědomí a ducha – ovládal a názorně jimi dokládal pravdivost svého učení, protože tehdejší lidé neměli tak vyvinutý rozum jako dnešní člověk a prahli spíše po názorné prezentaci. A tak šlo v případě Jmmanuela o obyčejného, avšak vysoce vyspělého, člověka, který se snažil lidem přiblížit své učení a toto učení názorně dokládal skutky, které by však bohužel ještě dnes většina lidí hodnotila jako paranormální, nadpřirozené, jako zázrak, jako domnělý důkaz božské podstaty atd. – to vše výhradně a pouze vinou nevědomosti a chorobného sklonu k fantazírování. Připomeňme proto ještě jednou, že schopnosti vědomí, jako je právě zmíněná telepatie, telekineze atd., atd. jsou prostě jenom další z mnoha lidských schopností a dovedností, stejně jako někdo umí hrát na kytaru, někdo je dobrý gymnasta atd. – zde prostě není nic mystického ani tajemného.

Zmiňme ještě několik dalších důležitých aspektů ohledně osoby Jmmanuela. V tehdejší době neexistovaly žádné počítače, sdělovací prostředky, knihtisk atd., a tak Jmmanuel své učení nemohl nijak zvlášť podchytit a rozšiřovat. Proto nezbývalo, než se držet starého zvyku a založit kolem sebe nadneseně řečeno kroužek zájemců a debatérů, prostě určitý okruh lidí, kteří měli přinášené učení pochopit a v nezměněné podobě vynést do světa. Avšak problémy nastaly velice záhy, protože lidé kolem Jmmanuela nedokázali učení dostatečně pochopit a již bezprostředně v jeho době začali toto učení šířit v pozměněné podobě – prostě si vytvořili vlastní verzi učení na základě svého pochopení (Tento jev známe všude možně v historii, třeba u Sókrata, po němž vyvstala řada protichůdných škol). A tak došlo k okamžitému zfalšování toho, co Jmmanuel skutečně kázal. Krom těchto apoštolů, kteří učení nepochopili se objevili i tací, kteří učení záměrně falšovali kvůli různým mocenským intrikám. A tak již v prvním století po Jmmnuelovi vyvstalo naprosto odlišné učení od toho původního a v průběhu dalších století se tento stav permanentně zhoršoval až k nepoznání. Církevní otcové a opisovači původních spisů sršeli fantazií a do každého dalšího opisu přidávali další nesmysly, přičemž mnohé dodatky byly také čístě zištného, mocenského charakteru. Do hry postupně vstoupil bůh stvořitel na nebesích, trojjedinost, nauka o hříchu a odpykaní, peklo a ráj atd., atd., atd., atd. a reálná lidská osoba Jmmanuela byla nahrazena nereálnou božskou postavou opředenou spletí záhad a mystérií. A to, že se tato osoba dostala do souvislosti s údajným bohem stvořitelem atd., atd., byl v podstatě vrchol všeho bláznovství kolem celé události. Prostě se jeden nesmysl kupil na druhý a přišla doba, kdy z původního učení nezbylo téměř nic. A tato doba měla ještě velmi daleko od současnosti. Pak se toto staré bludné učení navíc začalo překládat do všemožných jazyků a vzniklo na statisíce dalších lingvistických významových odchylek. Vznikly také poznámky pod čarou a nekonečné symbolické a teologické výklady všech těch zfalšovaných nesmyslů a protimluvů, což vedlo k ještě fatálnějšímu zmatení. Jeden z mnoha trpkých a jedovatých plodů celého tohoto neslavného vývoje (zredukovaný o různé apokryfy atd., atd.) může okusit každý z nás – stačí jít do knihkupectví a koupit si slovo boží, svatou knihu bibli. Ach, kolik se vynořilo všemožných vykladačů a rádoby znalců tohoto protimluvného textu, kolik lidí se pomátlo ze zjevení o konci světa, kolik jich spáchalo v zoufalství sebevraždu nebo rituální vraždu, kolik z nich vložilo svůj osud do rukou nikdy neexistujícího boha stvořitele něbo nějakého guru. Atd., atd. To vše jsme nyní samozřejmě podali krajně zjednodušeně, neboť ve hře byla ještě celá řada dalších důležitých aspektů, avšak hlavní fakta byla snad jmenována.

Tyto skutečnosti byly a jsou známé i nejvyšším církevním kruhům, které mají přístup k řadě tajných spisů, které si po staletí a tisícitelí bedlivě střežily a dodnes střeží ve svých uzavřených knihovnách. Tato pravdivá historie, kterou jsem zmínil a která již dávno není informovaným lidem novinkou, otřásá základy celé křesťanské věrouky a je jen a pouze otázkou času, kdy vypluje zásadněji na povrch. Celé křesťanství samozřejmě ztrácí už nyní v této společnosti beznadějně a zaslouženě pevnou půdu pod nohama a činí jeden ústupek za druhým – činí ústupky vědě, době, zdravému uvažování atd., atd. (všichni přitom vědí, že pravda se nemusí nikdy přizpůsobovat, protože je univerzální a neměnná). Celé učení se stále snaží zoufale přizpůsobovat nebo drze asimilovat určité nové principy a myšlenky (viz třeba nová a pokrytecká papežova strategie nemisionaření, kterou drze převzal a která je v naprostém rozporu s celou historií církve), aby mohlo obhájit svoji pochybnou, zcela zbytečnou a po tisíciletí krajně škodlivou existenci. Avšak i přes tuto svoji zoufalou snahu přestane toto bláznivé náboženství v průběhu času s naprostou jistotou existovat, neboť utajovaná pravda nakonec vždy vypluje na povrch a smete nepravdu a lež do propasti bezvýznamnosti, byť se tato nepravda a lež kvůli použitému násilí a prolité krvi, kvůli mučení, trýznění, vraždám, masovým vraždám, intrikám a pokrytectví udržela přes 2000 let.

www.FILOSOFIE.cz Diskusní fórum © (c) 2009 webmaster Go To Top Of Page
Snitz Forums 2000