Note: You must be registered in order to post a reply. To register, click here. Registration is FREE!
T O P I C R E V I E W
navi
Posted - 11/11/2006 : 06:10:42 Tento príbeh je nádherný. > >Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z >operačnej sály. Pýtala sa: ,,Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho >môžem vidieť?,, > >Chirurg odvetil: Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš >syn to neprežil. > >Anna sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už >Boh nedbá? Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?,, > >Chirurg odvetil: "Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým, než >ho odvezú na univerzitu? Jedna zo sestričiek za o pár minút vyjde.,, > >Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou pokiaľ sa nerozlúči so svojim >synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy. >,,Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?,, pýtala sa setra. > >Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do >plastového vrecka a podala ho Anne. > >,, Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na >štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala >nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. >Možno to pomôže inému malému chlapcovi aby mohol stráviť s mamou viac dní >ako ja.,, Pokračovala: Môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. >Vždy >chcel pomôcť iným, ak mohol.,, > >Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť >mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. >Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. >Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby. > >Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na >miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, >pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa až od únavy zaspala. > >Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený >list. V liste stálo: > > > >Drahá mamka, > >Viem že ti budem chýbať, ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem, alebo >prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba aby som ti povedal,, >Mám Ťa rád.,, Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac. >Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si >adoptovať malého chlapca aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol >by mať moju izbu a všetky moje staré veci aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak >by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako >chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš. Nesmúť nado >mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali >hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa >času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich >pozerám keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. >Áno, >keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť >Boha otca! A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s >ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu >povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal Zbohom a všetko >ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo mami? >Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. >Ten >anjel čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel. Boh mi povedal, aby >som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala ,,Kde bol keď som >ho ja potreboval?,, > >Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim >synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými > >jeho deťmi. Mami, nik iný nemôže vidieť čo som ti napísal, len ty. Pre >všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super? Musím už >vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života. Dnes >musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude >vynikajúce. > >Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina >zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež >nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy keď ku mne poslal >Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je, >čo? > > > >Podpísané > > >s láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa. > > > >( pozrime sa, či satan túto správu zastaví.) Venuj svojich 60 sekúnd a >pošli správu ďalej. Do jednej hodiny budeš dôvodom, aby sa veriaci >pomodlili >k Bohu jeden za druhého. Potom si sadni a pocítiš silu Ducha svätého >pracovať v tvojom živote, pretože urobíš niečo, čo Boh miluje. > >A ak si už na úplnom dne, Boh má vždy dačo pre teba...