| T O P I C R E V I E W |
| navi |
Posted - 11/11/2006 : 06:10:42
Tento príbeh je nádherný.
>
>Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z
>operačnej sály. Pýtala sa: ,,Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho
>môžem vidieť?,,
>
>Chirurg odvetil: Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš
>syn to neprežil.
>
>Anna sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už
>Boh nedbá? Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?,,
>
>Chirurg odvetil: "Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým, než
>ho odvezú na univerzitu? Jedna zo sestričiek za o pár minút vyjde.,,
>
>Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou pokiaľ sa nerozlúči so svojim
>synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy.
>,,Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?,, pýtala sa setra.
>
>Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do
>plastového vrecka a podala ho Anne.
>
>,, Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na
>štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala
>nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem.
>Možno to pomôže inému malému chlapcovi aby mohol stráviť s mamou viac dní
>ako ja.,, Pokračovala: Môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných.
>Vždy
>chcel pomôcť iným, ak mohol.,,
>
>Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť
>mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba.
>Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu.
>Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.
>
>Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na
>miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou,
>pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa až od únavy zaspala.
>
>Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený
>list. V liste stálo:
>
>
>
>Drahá mamka,
>
>Viem že ti budem chýbať, ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem, alebo
>prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba aby som ti povedal,,
>Mám Ťa rád.,, Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac.
>Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si
>adoptovať malého chlapca aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol
>by mať moju izbu a všetky moje staré veci aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak
>by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako
>chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš. Nesmúť nado
>mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali
>hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa
>času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich
>pozerám keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku.
>Áno,
>keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť
>Boha otca! A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s
>ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu
>povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal Zbohom a všetko
>ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo mami?
>Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list.
>Ten
>anjel čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel. Boh mi povedal, aby
>som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala ,,Kde bol keď som
>ho ja potreboval?,,
>
>Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim
>synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými
>
>jeho deťmi. Mami, nik iný nemôže vidieť čo som ti napísal, len ty. Pre
>všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super? Musím už
>vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života. Dnes
>musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude
>vynikajúce.
>
>Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina
>zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež
>nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy keď ku mne poslal
>Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je,
>čo?
>
>
>
>Podpísané
>
>
>s láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa.
>
>
>
>( pozrime sa, či satan túto správu zastaví.) Venuj svojich 60 sekúnd a
>pošli správu ďalej. Do jednej hodiny budeš dôvodom, aby sa veriaci
>pomodlili
>k Bohu jeden za druhého. Potom si sadni a pocítiš silu Ducha svätého
>pracovať v tvojom živote, pretože urobíš niečo, čo Boh miluje.
>
>A ak si už na úplnom dne, Boh má vždy dačo pre teba... |
|
|
