| T O P I C R E V I E W |
| m.s. |
Posted - 08/07/2012 : 19:39:46
Dôsledky incidentu v obchode
Jeden pán si v obchode naberal pečivo a pani, nakupujúca rovnako ako on mu začala vyčítať, prečo si nedal na ruku igelitovú rukavicu. V televízii vraj dávali reláciu o tom, aké je to nehygienické. Pán sa bránil argumentom, že on sa dotýka iba toho, čo si berie. Pani však bola nahnevaná a začala zvyšovať hlas, takže onen pán radšej v tichosti odišiel.
Vo vzťahu k uvedenému incidentu vo mne vyvstali dve, možno až neuveriteľné asociácie.
Asociácia prvá:
Na otázku farizejov a zákonníkov, adresovanú Kristovi, prečo si jeho učeníci pred jedlom neumyli ruky odpovedal: Človeka nemôže poškvrniť potrava, ktorá doň vchádza ústami a je napokon vylúčená do stoky. Človeka poškvrňuje to, čo z neho vychádza. Z ľudského vnútra, z ľudského srdca totiž vychádza všetka nečistota, zmyselnosť, chamtivosť, lakomstvo, závisť, nenávisť a mnoho iného, čo ho poškvrňuje.
Oná pani, spomínaná v príhode na začiatku, sa oháňala televíziou, ako určitou morálnou autoritou, prostredníctvom ktorej sa dozvedela o závadnosti naberania pečiva holými rukami. Tá istá televízia sa však možno už o niekoľko minút potom samotná stala šíriteľkou tej najneuveriteľnejšej špiny a nečistoty. Šíriteľkou programov plných vulgarizmu, násilia, zmyselnosti a plytkosti, ktoré nevídaným spôsobom vnútorne špinia a poškvrňujú ľudí – konzumentov televízie.
Ak sa na celú vec pozrieme jednoducho a pravdivo, pre spomínanú pani, ale aj pre celú našu spoločnosť by bolo stonásobne lepšie naberať pečivo holými rukami, ako sledovať televíziu v jej súčasnej programovej štruktúre. Práve toto totiž ľudí špiní a poškodzuje omnoho ďalekosiahlejším spôsobom a spôsobuje omnoho väčšie škody, ako naberanie pečiva holými rukami.
Asociácia druhá:
Z rozprávania mojich známych i z útržkov náhodne vypočutých rozhovorov sa dozvedám, aké v súčasnosti panujú pomery v rôznych výrobných prevádzkach. Pri pásovej výrobe sa napríklad človek stáva súčasťou stroja a ani na svoju prirodzenú potrebu nemôže ísť kedykoľvek. Okrem toho musí neraz znášať hrubosť, až vulgárnosť nadriadených a byť pri tom ešte rád, že vôbec má nejakú prácu.
Na jednej strane sa síce veľa hovorí o demokracii a ľudských právach, ale na druhej strane sa s ľuďmi v pracovnom pomere mnohokrát jedná ako z dobytkom.
No a táto súčasť stroja, tento nadriadenými ponižovaný polorobot má po odchode z práce možnosť nakupovať hygienicky vysoko nadštandardným spôsobom a to tak, že si môže naberať pečivo jednorázovými igelitovými rukavicami.
Aká to starostlivosť? Aká útlocitnosť? Aký pokrok? Aké dojemné dbanie o dobro človeka?
Nezdá sa vám to ako niečo absurdne pokryteckého? Mne teda áno. Mne sa to zdá ako vyslovený výsmech človeka, s ktorým je na jednej strane zaobchádzané ako so zvieraťom, avšak ktorého sa prostredníctvom nakupovania pečiva s igelitovými rukavicami snažia presvedčiť, ako veľmi im na ňom záleží a ako mimoriadne naša spoločnosť pokročila dopredu.
Aké z tohto všetkého plynie súhrnné ponaučenie?
Preciedzame komára a prežierame slona! Podstatné a zásadné veci nám unikajú, ale kŕčovito dbáme na veci podružné a nepodstatné. Vytráca sa ľudskosť a základné morálne hodnoty, takže to s nami ide prudko nadol, avšak všade vládne snaha zakryť tento desivý úpadok ilúziou, že predsa len kráčame vpred. Oným napredovaním a pokrokom sa pritom myslí iba rôzne užívanie si, hromadenie vecí, majetkov, peňazí a rozvíjanie vedy a techniky.
Ľudstvo upadá, ale samo sebe sa urputne snaží nahovoriť, že napreduje. A mnohí tomuto klamstvu uverili a stále veria.
Úbohé ľudstvo! Úbožiaci všetci tí, ktorí pre svoju pohodlnosť a povrchnosť nevnímajú reálny stav vecí. Ktorí nevidia, že pod lesklým povrchom sa skrýva hniloba! Hniloba rozkladu! Špina, neresť, sebeckosť, chamtivosť, zvrhlosť, egoizmus a závisť, ktoré zvnútra rozožierajú túto civilizáciu.
Priatelia, tu nepomôže naberanie pečiva v igelitových rukaviciach! Igelitovými rukavicami nemožno zataviť zhubnú vnútornú infekciu, ktorej rozsah už začína byť kritický. To nás neposunie dopredu! Tu pomôže len vážne a dôsledné dbanie o čistotu a ušľachtilosť nášho osobného, vnútorného života! Lebo odtiaľto, z nášho vnútra, z nášho cítenia a myslenia vychádza všetko to, čo v skutočnosti poškvrňuje a špiní človeka. Čo ho poškvrňuje, otravuje a čo ho nakoniec aj zničí. Tento vnútorný rozklad nedokážu zastaviť nijaké peniaze, nijaké majetky, ani výdobytky vedy a techniky a tobôž nie igelitové rukavice. Môže ho zastaviť iba zásadná vnútorná zmena vlastného cítenia a myslenia k lepšiemu.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š. |
|
|
